Erotický román: Spoveď Ruby Simon -1. časť

Erotický román: Spoveď Ruby Simon -1. časť

 

  

     Môj príbeh bude akousi malou spoveďou, za ktorú nečakám rozhrešenie. Vyznám sa vám zo svojich hriechov celkom nezištne, a teda nie preto, že potrebujem uľaviť svojmu svedomiu. Práve naopak, sú to presne tie previnenia, ktoré dodávajú životu šťavu a zbavujú ho jednotvárneho pachu všednosti. Už pár týždňov cítim obrovskú potrebu pustiť to von, celkom tajne, fiktívne a nenápadne. Nikto, dokonca ani tí najbližší nepoznajú, čo sa ukrýva za aférou Ruby Simon.

     Prečo som si pre svoju spoveď vybrala práve toto meno? Požičala som si ho od dizajnérky Lindsay Farrer, ktorá takto nazvala svoju šnúru módnych šperkov, a teda Simon & Ruby. Niežeby boli šperky mojou srdcovkou, ba nie som ani zaťažená na ručnú výrobu, ale páči sa mi filozofia, ktorú Lindsay prostredníctvom tohto vysiela do sveta, ako aj príbeh nešťastnej lásky ukrytý v pozadí. Jej skvosty vychádzajú z túžby a sladkej agónie. Pretože sú určené pre niekoho, kto v sebe ukrýva neuhasínajúci pocit putovania, pre pútnikov a ľudí slobodných duchom, ktorí si vedia vychutnávať aj bolesť ako niečo nádherné, musela som sa s nimi stotožniť.

     Jim Carrey, komediálny šašo, raz povedal, že spoľahlivejší než kondóm je cesnak, natáčky a legíny. Neviem, možno sa s jeho tvrdením stotožňujete, ale v mojom priznaní majú aj tieto veci zvláštnu príchuť vášne a upotenej žiadostivosti. Ak vám práve prebehlo hlavou niečo v zmysle „páni, tá Ruby Simon musí byť šialená“, tak ver, že mňa podobné úvahy napadajú niekoľkokrát do dňa.

     Keď skúšam prísť na to, kde vlastne to moje horúce cesnakové dobrodružstvo začalo, som na pochybách, či to bolo pri istom podivnom sne alebo až o niečo neskôr, pri zdanlivo obyčajnom pracovnom stretnutí. Čo sa týka toho sna, tak som v ňom ležala celkom nahá na snehu, ale vôbec mi nebolo zima. Potom začalo silno snežiť a biela prikrývka zahalila iba moje intímne miesta. Chvíľku som tam len tak ležala a bolo mi neskutočne dobre. Snehové vločky ma šteklili a zdalo sa, že poznajú všetky erotogénne zóny môjho tela. Pamätám si, že v pozadí hral sláčikový orchester a odniekiaľ som cítila vôňu cesnakovej omáčky. Akonáhle som nadobudla pocit, že tie obrovské ťažké vločky ma svojou nehou privedú k absolútnemu vrcholu, niekto sa nado mnou sklonil. Spočiatku to bol iba tieň, ale neskôr nadobudol konkrétnu podobu, niečo na štýl Legolasa z filmu Pán prsteňov. Vlastne, je pravdepodobné, že to iba mne pripadal tak fantasticky. Jeho vlasy boli biele ako sneh, ktorý bol všade okolo a oči mal tak prenikavé, že pri pohľade do nich som mala pocit, ako keby ma vťahoval do seba a mali sme sa stať jedným telom. Ak ste už niekedy zažili vášeň, myslím tú skutočnú, nie takú, ktorá sa na ňu iba hrá, potom musíte vedieť, ako mi bolo. Presiakne to vami od palca na nohe až po posledný nedbalo upravený vlas na hlave. A ja som sa pri tom chvela poriadne. Zdalo sa mi, že nemôžem pohnúť ani brvou, tak som bola spätá so snehom okolo mňa, no stačilo, aby ten podivný  krásavec fúkol a biele páperie, ktoré šteklilo moju pokožku, bolo razom preč. Nebolo nutné nič viac ako to nepatrné gesto a moju rozvášnenú sopku obrastenú jemným machom nemohlo už nič uhasiť. Vytryskla a celkom zvlhla. Nepotrebovala som konkrétne dotyky, stačili náznaky.

     A takto krásne urobená som sa prebudila vedľa svojho manžela, o ktorom stačí na tomto mieste snáď iba v krátkosti poznamenať, že bol dokonalý hádam vo všetkom, no takú vášeň, akú som prežila tej noci, som s ním nikdy nepocítila. Aby som bola presná, ak si dokonalosť predstavujete ako stredne vysokého teplákového chlapa, ktorý je pre vás ochotný urobiť čokoľvek, tak to bol on. Milovala som ho a milujem dodnes, ale zhodou sladko-kyslých náhod sa stal v mojom príbehu iba vedľajšou postavou, postavou prekrytou hustou hmlou, iskrou, ktorá okolo vás preletí, no razom je preč. Určite mi dáte za pravdu, že snívať nie je zakázané a práve vďaka snom sa dokážeme vyrovnať s občas jednotvárnym životom. Sny nám dodávajú inšpiráciu, nádej a občas tiež ukazujú smer. Vo väčšine prípadov, ale nad nimi iba mávneme rukou a opäť sa vrátime k svojmu nudnému stereotypu. Aj ja sama by som tak bola urobila v prípade môjho horúceho sna (veď to bol iba jeden z mnohých, vďaka ktorým som si potom dokázala pod vplyvom vlastnej fantázie lepšie okoreniť manželský sex), ale božský Legolas sa mi natoľko votrel do života, že boli momenty, keď som sotva lapala po dychu. Jednoducho sa stal skutočnosťou a mne sa čoraz viac začalo zaliečať tvrdenie, ktoré som kdesi začula. Hovorilo niečo o tom, že verní ľudia žijú dlhšie. Na túto múdrosť ale prišla otázka, že čo z toho majú. Pravda, vernosť je cnosť, ale nie je pre každého. Mne sa toto slovo spája s upätím, nechuťou, väzením, ba dokonca sexuálnou samovraždou. Niekto by si možno povedal, že som nemravná žena, ale nemravnosť je relatívny pojem. Pre mňa predstavuje šteklivé nadšenie, zdravý apetít, životnú motiváciu a šibalskú hravosť.

***

     Mala som krátko po tridsať dvojke, keď som sa zamestnala v jednom renovovanom vydavateľstve. Je možné, že to bolo až tu, kedy nastal v mojom živote definitívny zvrat. A možno by som mohla začať až odtiaľto, no záležalo mi na tom, aby ste pochopili, že semienko hriešnych vízií a myšlienok vyklíčilo skôr než sa to celé vôbec prebralo k životu. Bola som moderná žena, s manželom sme sa dohodli, že rodinu si založíme až po mojej tridsať päťke. Kariéra, cestovanie, relax vo vani alebo s knihou na balkóne boli pre mňa v tom čase dôležitejšie ako nakupovanie plienok, zasypávanie detských zadočkov a návšteva „baby butikov“. Náplňou mojej práce vo vydavateľstve bolo stretávať sa s potencionálnymi autormi, ktorí by nás mohli posunúť ďalej. Denne som mala tak dve až tri stretnutia, pričom som si uvedomila, že dnes chce byť spisovateľom hádam každý. Väčšinou to boli nudné hodiny, na ktorých som si vypočula, aký je dotyčný záujemca úžasný a že práve jeho kniha bude bestseller. Streda 12. júla bola ale iná. V ten deň som mala iba jedno stretnutie a pán, ktorý sa objavil vo dverách malej útulnej reštaurácii na rohu ulice, ma zaujal na prvý pohľad. Nezaujímalo ma, či vie naozaj písať alebo nie. Bola som si istá, že mi je to úplne jedno, lebo to bol on, muž z môjho sna. Navlas rovnaký, s rovnako vášnivými očami a dokonalým telom. Bola som pripravená okamžite si pred ním zvliecť blúzku, ak by ma o to požiadal. Na moje veľké sklamanie, ale zachoval dekórum a slušne ma pozdravil. Keď sme si podali ruky, prebehla mnou nečakaná vlna vzrušenia. Od prvého momentu ma na ňom priťahoval každý centimeter. Pár sekúnd hľadel na moje pery a celkom potichu, ako keby len pre seba, povedal:

„Pekné, plné a verím, že aj sladké.“

     Zahanbene som sklopila zrak. Dekórum sa pomaly vytrácalo. On celkom suverénne roztvoril jedálny lístok a objednal si lososa s cesnakovou omáčkou. Keď mu jedlo priniesli, vôňa cesnaku vo mne prebudila túžbu. Aby som ju zahnala, prešla som k formálnej konverzácii.

„Erotika, brutalita, okázalosť, experimentátorstvo, ba až kanibalizmus. Vaše meno nie je v knižnom svete neznámou. Prečo ale potrebujete čitateľa osloviť práve týmto?“

„A prečo nie? Jednoducho sa pozerám na svet inými očami. Hanblivosť je pre mňa cudzí pojem a slušnosť je u mňa už pár rokov nezvestná. S tým už asi nič nenarobím.“ odpovedal on.

      Vystupoval tak sebavedomo, že vďaka tomu sa zdal vyšší než bol v skutočnosti. Chytil ma za ruku, žmurkol a zašepkal:

„Pekná, plná a verím, že aj sladká.“

     Tou vetou ma úplne odrovnal. Pokiaľ som si nebola dovtedy istá, z čoho pramení to náhle chvenie v mojom vnútri, v tom momente som to pochopila. Viac som nedokázala odolávať tomu zvodnému šialencovi. Na niekoľko minút sa mi dokonca zazdalo, že celkom zreteľne vidím jeho auru. Prevládala v nej červená, čo by mohlo znamenať, že muž oproti mne je dynamický, ctižiadostivý, ale aj optimistický. Stavila by som aj na jeho vodcovský talent, priebojnosť a dôkladnosť. Okrem červenej tvorila v jeho aure základnú farbu aj zelená, čo malo vypovedať o jeho tvrdohlavosti a neústupnosti na ceste za svojím cieľom. Prisahala by som, že tam mal aj máličko žltej, a teda sa vedel nadchnúť pre nové veci a veľa o nich hovoriť. Žltá by tiež mohla vystihovať jeho kreativitu.

     Jeho aura nebolo to jediné, čo držalo v strehu môj záujem. Niekto by možno povedal, že mal na sebe nevkusnú bordovú kravatu s veľkými bielymi bodkami. Mne sa ale neskutočne páčila a vedela som si predstaviť, na čo všetko by nám mohla poslúžiť.

     Ak dovolíte, môjho fantastického Legolasa budem vo vlastnom príbehu nazývať Paul V. Ták. Keďže mi pri našom stretnutí neprekážala ani cesnaková omáčka na jeho jedle, ani strašná kravata, môžem si dovoliť aj toto meno. Akosi prirodzene sme sa posunuli na ďalšiu úroveň. Pri odchode mi Paul celkom ľahučko stlačil ruku a dal mi do nej svoju vizitku.

„Vo dne aj v noci, kedykoľvek si na mňa spomeniete,“ dodal, zvodne nadvihol obočie a usmial sa tak, ako to vedel iba on. Máličko arogantne, stredne široko, ale najmä nezabudnuteľne.

     Po tomto pracovnom stretnutí som viac nedokázala byť oddanou manželkou. Pre môjho muža sa v podstate nič nezmenilo, ani si nevšimol, že sa so mnou niečo deje. Poctivo som si plnila manželské povinnosti, ale hlavu (aj všeličo iné) som mala plnú Paula V. Táka.