Je sledovanie porna škodlivé? Alebo sú to len internetové kačice?

Je sledovanie porna škodlivé? Alebo sú to len internetové kačice?

 

Internetová pornografia predstavuje veľmi mladý fenomén, ale stačila už zachvátiť celý svet. Filmy pre dospelých sledujú nielen slobodomyseľní Európania, ale aj obyvatelia krajín, kde je trestný čo i len bozk na verejnosti. Morálne súdy však nechajme bokom a pozrime sa na porno očami lekárov.

 

Spôsobuje intenzívne sledovanie porna problémy s erekciou?


Čo sa stane, keď vpustíte potkana samca do klietky so samicou? Ako prvá bude nasledovať pudová súlož. Časom sa však samec unaví a samička ho prestane zaujímať. Hoci by chcela v príjemnej činnosti pokračovať, samec má dosť. Ak však túto samičku vymeníte za inú, potkan "chlap" sa okamžite zoberie a galantne napne všetky sily, aby ju tiež oplodnil. Popísaný proces možno s novými samicami opakovať až do chvíle, než samec umrie vyčerpaním.

 

 

Ženy, rovnako ako muži.


Odborne povedané sa jedná o tzv. Coolidgeov efekt a v potkanom mozgu - rovnako ako v tom našom - funguje úplne automaticky. Spúšťa sa vždy, keď sa samec stretne s novou partnerkou. Zaujímavé je, že takto stimulovaní muži produkujú kvalitnejšie spermie a ejakulujú rýchlejšie, a to aj v prípade, že nová žena nie je skutočná - napríklad ak na obrazovke počítača uvidí novú pornohviezdu. Zároveň je však zaujímavé, že Coolidgeův efekt možno v menšej miere pozorovať aj u žien. Štúdie ukázali, že napríklad príslušníčky primitívnych kmeňov lovcov-zberačov sú rovnako promiskuitné ako ich mužské náprotivky, pokiaľ k tomu dostanú príležitosť.

Podobne ako laboratórne krysy máme aj my zabudované primitívne mechanizmy, ktoré nás nielen pudí k oplodňovaniu, ale tiež riadi naše emócie, motiváciu, impulzy a podvedomé rozhodovanie. Sú natoľko efektívne, že je evolúcia nijako radikálne nezmenila od doby, kedy sa naši predkovia ešte len stávali ľuďmi (prví príslušníci rodu Homo sa na scéne objavili zhruba pred 2,8 milióna rokov). Človek, krysy a všeobecne všetky cicavce vyhľadávajú sex predovšetkým kvôli hormónu dopamínu. Tento základný motor mechanizmu odmien sa v mozgu vyplavuje vždy, keď zažívame túžbu či potešenie, ale zďaleka nie je tak nevinný, ako by sa mohlo zdať - môžeme sa na ňom totiž stať závislými.

 

 

Neutíchajúci hlad po novinkách


Prastarý mechanizmus odmien má za úlohu prinútiť živočícha k tomu, aby robil veci prospešné pre prežitie, a odovzdal tak svoje gény ďalej. Na vrchole pomyselného ľudského rebríčka stojí jedlo, sex, láska a túžba po niečom novom. Tieto "prírodné posilňovače" potom vystupujú v opozícii voči umelým látkam, ktoré sú však podobne návykové - napríklad drogy.

Dopamín má za úlohu posilňovať chcenie: Čím silnejšie je jeho produkcia, tým viac človek niečo chce. Pokiaľ si doprajeme čokoládovú tortu a zmrzlinu, dostaneme poriadny dopamínový "kopanec", pretože naše telo po takých pochutinách veľmi túži. Veď vysoko kalorický cukor a tuk - teda látky dôležité pre prežitie - predstavovali ešte pred niekoľkými storočiami nedostatkový tovar. Dajte si však zeler. Cítite potom neprekonateľné nutkanie zjesť ešte jeden? Nie? Nebojte sa, nie ste sami.

Dopamínu sa kvôli jeho schopnosti človeka motivovať často prezýva "hormón závislosti". Hrá totiž rolu v situáciách, kedy si jednoducho nedokážeme nejaké slasti odpustiť, hoci iné, dokonalejšie vyvinuté časti nášho mozgu veľmi dobre vedia, že je pre nás takéto správanie škodlivé - napríklad ako zjesť čokoládový dezert alebo orieškový keksík, ktorý by sme ocenili počas hladných dní doby ľadovej, ale už menej, ak si za päť minút môžeme dopriať ďalšie.

Na rozdiel od látok zvaných opioidov (euforické koktaily) však potreba dopamínu po čase stúpa. Hormón nás stimuluje, aby sme hľadali stále nové a nové podnety a zvyšovali tak jeho ďalšiu produkciu. Chceme nové autá a nové telefóny, chceme hrať nové počítačové hry a sledovať nové filmy. Akonáhle strávime s nejakou vecou príliš veľa času, množstvo dopamínu začne klesať. Ale my chceme viac, chceme novinky. Dopamín máme radi. A sexuálna stimulácia ponúka zo všetkých prirodzene dostupných potešenie ten najväčší náklad slastného hormónu.

 

 

Euforický koktail


Technicky povedané nie je dopamín "molekulou šťastia", ako sa niekedy prezýva. V našom mozgu totiž vzniká koktail s radom ďalších chemických substancií: Najdôležitejšie miesto pritom majú tzv. Opioidy, ktoré môžu za pocit eufórie a uvoľnenie potom, čo dosiahneme vytúžené potešenie. Dopamín je motivátor zodpovedný za utvrdzovanie našich návykov, ono "chcem". Opioidy sa uvoľňujú ako odmena za dosiahnutie cieľa - teda "to je príjemné".

Dopamín mozog doslova zahltí vo chvíli, keď sa stretnú dvaja noví partneri a naviažu sexuálny vzťah - čo platí rovnako pre potkany ako pre človeka. Sexuálny styk je spočiatku veľmi intenzívny a častý. Postupne však produkcia hormónu klesne - a s tým odznie aj zažívanie vzrušenie. Chceme niečo nové. Znie vám to povedome?

Austrálski výskumníci vykonávali s ľuďmi podobné pokusy, aké sme v úvode popisovali u potkanov - samozrejme za mierne pozmenených podmienok. Pustili testovaným mužom krátky erotický film a podľa stavu ich penisov určovali mieru vzrušenia.

Prvé reakcie boli veľmi silné, ale s tým, ako sa snímka prehrával stále dokola, klesalo aj vzrušenie. Po mučivých osemnástich kolách však výskumníci bez varovania zaradili úplne nový erotický film - a bingo! Penisy boli opäť v pozore. Ešte zaujímavejšie možno je, že v neskoršom experimente reagovali na sexuálne podnety rovnako pozitívne aj ženy.

Internetová pornografia umožňuje neobyčajne silné odmeňovania dopamínom. Stačí pár kliknutí myšou a na sieti nájdeme nepreberné množstvo partnerov, praktík aj nových situácií. Za jediný deň si môžeme užiť viac erotických dobrodružstiev ako naši predkovia za celý život. Samozrejme - náš  mozog vie, že sa pozeráme na dvojrozmerný obraz, nie na skutočných ľudí. Fígeľ je ukrytí v tom, že najprimitívnejšie časť mozgu o tom nemá ani poňatia a chová sa, ako by sme sa dostali do rozmnožovacieho raja. To všetko prostredníctvom tzv. Supernormálních stimulov, ktoré sú silnejšie, než aké kedy zažijeme v reálnom živote. Pojem "supernormálný stimul" zaviedol do vedeckého jazyka laureát Nobelovej ceny Nikolaas Tinbergen. Tento holandský biológ a ornitológ prišiel na to, že motýle, vtáky aj iné živočíchy možno ľahko oklamať. Vedci dokázali zvieratá prinútiť, aby uprednostnila krásne "napodobeniny" partnerov, ktorým reálni jedinci nedokázali konkurovať. Podobne odborníci donútili samičky vtákov sedieť na umelých, zato však väčších a nádherne sfarbených vajciach - zatiaľ čo svoje vlastné, omnoho bledšie, ale skutočná vajcia vtáky ignorovali.

Internetová pornografia funguje podobne. Prináša nášmu mozgu vytúžené novinky, pribaľuje k nim však aj mnoho ďalších vecí. Okrem prežívaných emócií - ako je vzrušenie, pocit viny, rozkoš, znechutenie alebo strach - ide predovšetkým o prvok prekvapenia a šoku, ktoré produkciu dopamínu výrazne zvyšujú. Čokoľvek, čo vystúpi zo škatuľky "očakávané", poskytuje viac potešenia. Erotické maľby a obrazová pornografia ľudstvo samozrejme sprevádzajú už tisíce rokov, internet nám však ponúkol onen podstatný aspekt neustálej zmeny, nikdy nekončiacej stimulácie. Problém spočíva v tom, že niektoré emócie - prekvapenie, strach či šok - nezvyšujú len produkciu dopamínu, ale aj stresových hormónov , napríklad kortizolu. Tieto látky potom dokážu zintenzívniť už tak silný efekt dopamínu, ale predovšetkým si ich môžu začať pliesť neurónové receptory - ono "zariadenie", na ktoré molekuly hormónov dosadajú a aktivujú tým príslušný efekt v mozgu. Podľa niektorých štúdií tak môže dôjsť k prepojeniu pocitov strachu a úzkosti so sexuálnym potešením, čo vysvetľuje, prečo sa časť náruživých konzumentov pornografie presúva od "neškodných" scén klasického sexu k násilným praktikám či zoofílii: Nie preto, že by ich vzrušovali samy o sebe, ale preto, že mozgu poskytujú väčšiu dávku dopamínu než bežná erotika. Tanec hormónov. Viac-menej nový pohľad na masturbáciu, ktorá s pornografiou neoddeliteľne súvisí, poskytuje nedávny výskum publikovaný v časopise Biological Psychology. Masturbácia má samozrejme rad preukázaných pozitívnych účinkov - posilňuje napríklad krvný obeh a imunitu alebo znižuje riziko rakoviny prostaty. Biológovia Stuart Brody a Tillman Kruger sa však zamerali výlučne na vyplavené hormóny, konkrétne na oxytocín. Ten zodpovedá za nadväzovanie medziľudských vzťahov, pocit spolupatričnosti, partnerského šťastia a lásky. Vo zvýšenej miere dochádza k jeho produkcii napríklad u dojčiacich žien či u dlhodobých sexuálnych partnerov. Oxytocín znižuje úzkosť a umocňuje pocit istoty, čím pozitívne pôsobí na imunitný systém a potláča v tele zápaly. Vyplavuje sa predovšetkým pri dotykoch, láskanie alebo pri orgazme.

Nie je  však orgazmus ako orgazmus. Kým pri masturbácii je množstvo vyplaveného oxytocínu pomerne zanedbateľné, pri partnerskom sexe "vystrelí" jeho úroveň až 400 × vyššie. Hormón nemá žiadny vplyv na sexuálne vzrušenie samotné (to má opäť pod kontrolou dopamín), však výskum odhalil, že pokusné umelé zvýšenie jeho hladiny tiež automaticky znásobí pôžitok zo sexu a prinesie následné väčšie uspokojenie z orgazmu. Masturbácia podobný zážitok neponúka.

 

 

Škodí sledovanie porna?

 

Odhliadnime od morálnych hľadísk, teda či je, alebo nie je pornografia prijateľná. Túto otázku si dávno položili milióny ľudí, zjavne s jasným výsledkom: Jeden z najväčších svetových poskytovateľov šteklivých filmov zverejnil štatistiku za uplynulý rok, podľa ktorej si užívatelia prehrali na 79 miliárd videí, čo znamená 11 klipov na každého človeka na Zemi - vrátane detí, keďže vychádzame z údajov o celkovom počte populácie našej planéty. Komplikácie v sexuálnom živote však môže spôsobiť predovšetkým dlhodobé a intenzívne sledovanie porna, trebárs aj niekoľkokrát denne. Americká lekárska asociácia pritom podobné počínanie, teda časté pozeranie porno filmov neklasifikuje ako závislosť, pretože pre zaradenie na spomínaný zoznam neexistuje dostatok medicínskych výskumov. Vedú sa intenzívne debaty, či porno poškodzuje zdravie - a jednoznačná odpoveď zatiaľ zostáva v nedohladne.

Hlásatelia názoru, že porno škodí, argumentujú práve nadbytkom dopamínu. Bombardovanie mozgových centier zodpovedných za vzrušenie je podľa nich tak príjemné, že ľudia chcú prirodzene viac. Nervové receptory sú však preťažené a po čase otupia. Jedná sa vraj o podobný proces ako pri vzniku cukrovky, kedy dlhodobo zvýšený prísun glukózy núti telo neustále produkovať inzulín. Lenže taký nával receptory postupne poškodí a ich citlivosť sa časom zníži natoľko, že bunky už glukózu nedokážu prijať - a nastane problém. Tzv. desenzitiváciu receptorov by sme mohli prirovnať k hlasnému revu. Ak vám niekto kričí do ucha, tak si ho zakryjete. Bunky produkujúce dopamín kričia. Bunky, ktoré ho prijímajú, si zakryjú uši, aby sa nezbláznil: Znížia počet receptorov a súčasne vyšlú svojim kolegyniam signál, aby výrobu hormónu utlmili, takže jeho hladina klesne. Časť mozgu zodpovedná za pohlavnú rozkoš sa zmenší a zníži sa jej citlivosť. Podobne fungujú drogy - čím dlhšie nejakú látku užívate, tým viac rastie tolerancia vášho tela a je stále ťažšie dosiahnuť rovnako intenzívnych účinkov. Musíte zvýšiť dávku - v prípade pornografie teda pritvrdiť v šokujúcich scénach.

V predvlaňajšej štúdii publikovanej v časopise JAMA Psychiatry merali vedci mozgovej reakcie u dlhodobých konzumentov pornografie, ktorí sami seba klasifikovali ako "závislí". Ich odozvy na premietnuté erotické obrazy boli v porovnaní s ľuďmi, ktorí si porno pustia iba občas alebo vôbec, veľmi slabé. Čím intenzívnejšie testovaní muži pornografiu sledovali, tým menej na stimuláciu reagovali.

 

 

Čas na zdravý rozum...

Je teda v sledovaní porna hľadať príčinu porúch erekcie či malého záujmu o skutočný sex?

 

Odborníci sa nezhodnú. Napríklad štúdia publikovaná v časopise The Journal of Sexual Medicine žiadne negatívne zmeny nezaznamenala a tiež uznávaní sexuológovia z populárneho časopisu Psychology Today považujú podobné tvrdenia za neopodstatnené. Možno je dobré jednoducho zapojiť sedliacky rozum. Vo vyspelých krajinách Ameriky a západnej Európy sa k sledovaniu porna priznáva 70% mužov do 24 rokov a zhruba tretina žien rovnakého veku. Medzi staršími ročníkmi je podiel menší, ale stále ide o veľkú časť populácie. Ak by mali všetci títo ľudia problémy so sexuálnym životom, starý kontinent by sa zrejme vyľudňoval omnoho rýchlejšie, než sa to práve deje. Teda ak by by všetci užívatelia porna mali skôr či neskôr siahnuť po najtvrdšom druhu filmov, internetové vyhľadávače by sa len hemžili heslami ako " sex so zvieratami ". Namiesto toho naším- a všeobecne európskym - rebríčkom dominujú požiadavky na zrelé dámy a mladé dievčatá, čiže nijako zvlášť prekvapivé preferencie. Ako sa zdá, na jednoznačnú vedeckú odpoveď si budeme musieť ešte počkať.

Loading